Prešov

Toto ste ešte na vlnách SKY Rádia nepočuli! Naša nová relácia vám prehovorí priamo do duše.

Toto ste ešte na vlnách SKY Rádia nepočuli! Naša nová relácia vám prehovorí priamo do duše.

Po úspešnej spolupráci so známymi hudobníkmi, kontroverznými osobnosťami či hercami z prešovskej divadelnej scény prichádza SKY Rádio s novou reláciou Duchovná myšlienka. S ponukou na spoluprácu tentokrát naše rádio oslovilo otca Jozefa Kozáka (42), katolíckeho kňaza, ktorý pôsobí v Humennom.

Krátke zamyslene na záver týždňa v podobe relácie Duchovná myšlienka si budete môcť vypočuť každú nedeľu pred 12:00 pred reláciou Kandráč, hraj!

Najprv by sme vás však radi zoznámili  s autorom relácie otcom Jozefom Kozákom.

 

otec J. Kozák

Kňaz Jozef Kozák

 

Akými témami chcete osloviť poslucháčov SKY Rádia?

Chcem vychádzať z nedeľňajšieho evanjelia alebo blízkeho sviatku. Verím, že evanjelium je aktuálne v každom čase. Aj dnes, tu a teraz. A chcem ho prepojiť s tým, čo žijeme, aby sme mali možnosť pozrieť sa na svoj život, túžby vo svetle Božieho slova.

 

Je ťažké nájsť si cestu k srdcu, v prípade rozhlasovej relácie k uchu, dnešného človeka? Čo nám bráni počuť?

Už som to povedal. Chýba nám ticho. A niekedy to pomýlené presvedčenie, že sme už všetko počuli a videli. A zasa tu i tam presvedčenie, že málokto nás môže osloviť a obohatiť. Prestali sme už vidieť krásu a dobro v inom, lebo už ju nevidíme neraz v sebe. Preto žijeme akoby bez nádeje, iba s túžbami. Ale kde nie je nádej, čo ostáva človeku?

 

Žijeme v konzumnej dobe, kedy sa vecí, myšlienok a ľudí obrazne povedané „dotýkame“ len povrchne. Kĺžeme po povrchu. Ponáhľame sa. Uprednostňujeme rýchlo kvasené emócie, chceme veľa a hneď… Prečo chcete viesť ľudí k tomu, aby sa zamýšľali? Funguje to?

Pomohol by som si obrazom rozsievač z evanjelia. Rozsievač ide na pole a rozsieva stále, nezamýšľa sa, ktoré semienka prinesú akú úrodu. Robí svoju prácu. Vzrast dáva Boh. Myslím, že to je aj moja úloha, ponúkať myšlienky radosti a nádeje. A to slovo verím a občas aj vidím, že prináša svoje ovocie.

 

Už som sa nie raz stretla s vyjadrením, že médiá sú nástroj diabla. Vy ste ako kňaz výnimočne mediálne aktívny. Už od deväťdesiatych rokov pracujete pre rôzne noviny a rádiá. Ako vnímate médiá v súčasnej spoločnosti? Čo vedie k publikovaniu vás?

Uvedomujem si, že za slovkom média sa skrývajú vždy ľudia. Média, mohli by sme povedať, sú teda ako nôž, dobrý sluha, zlý pán. Vedia informovať, zabaviť, poučiť, ale aj zmanipulovať, zmiasť, či odvrátiť pozornosť. Človek by ich mal sledovať s istým kritickým postojom a nepreberať všetko automatický . Presvedčili sme sa neraz, že neplatí, bolo to v televízii, v rádiu, písali to v novinách, je to isto pravda. Ja sa skôr zamýšľam a hľadám spôsob, ako cez média môžem poslúžiť dobru a pravde. A čo si budeme klamať, média sú silným prostriedkom na ich šírenie.

 

Ako kňaz pôsobiaci na východnom Slovensku veľmi dobre poznáte bolesti ľudskej duše. Čo nás bolí najviac? Existuje nejaký univerzálny liek?

Svätá Matka Tereza vravela: „Ovocím ticha je modlitba, ovocím modlitby je pokoj a ovocím pokoja je služba lásky.“ Myslím, že ten citát vystihuje veľmi dobre diagnózu nášho trápenia. Chýba nám pokoj, pokoj vychádzajúci z ticha. Vzdialili sme sa od neho. Od ticha v ktorom sa môžeme stretnúť sami so sebou, so svojím Bohom. Vždy sme obklopení hlukom, slovami, obrazmi. Nestíhame toto všetko spracovať. Mám pritom pocit, akoby nás niekto niekde hnal a my ani nevieme kam, a kto. Ale idú tam mnohí, nevidíme špicu pelotónu, lebo sme v dave, ale ideme, lebo aj iní idú a my tam nesmieme predsa chýbať…

 

Žijeme v kultúre ega. Všetko čo robíme, robíme len pre svojej JA. Zbožňujeme selfie. Máme problém rešpektovať pravidlá a autority. Z kostolov sa podľa štatistík vytrácajú veriaci… Chceme byť sami sebe bohom. Niet nad nás, niet nad naše potreby. Je to ako kráčať po lane a zavrieť pri tom oči. Má človek na to, aby sám seba viedol? Bez pomoci?

Nie, nemá. Nedá sa, aby jeden ovládal všetko. Aby to vedel správne spracovať, vyhodnotiť, žiť. Ja verím, že Boh nás tu dal, stvoril do vzťahov. A vo vzťahoch je normálne, že sa dopĺňame. Sme jednoducho darom, poučením, inšpiráciou jeden pre druhého. No my sme, ako to povedal jeden môj známy, závislí na svojej nezávislosti! A pritom ráno ideme v dôvere do obchodu, že ktosi predtým vstal, šiel do práce, upiekol mi chlieb, doviezol ho a vyložil na pult, aby som si ho ja pre svoje nasýtenie mohol kúpiť. Zabúdame, že moje Ja by nebolo naplnené, keby sa iné Ja rozhodlo čo i len jeden deň odmietnuť nastúpiť do svojej služby…

 

Navzdory všetkým médiám a sociálnym sietiam sa dnes ľudia často cítia veľmi osamelí. Človek s trápením na duši a bez úsmevu na tvári je akýmsi spoločenským vydedencom. Odťahujeme sa od neho. Nechcem si kaziť deň tzv. zlou energiou… Málokto vie objať, málokto vie povzbudiť alebo možno len vypočuť zas a znovu, skrátka koľko treba. Dá sa naučiť byť lepším priateľom? Lepším človekom?

Mojím „cvičením“ je moja modlitba. Platí, že koho mám rád, koho sa učím mať rád, za toho sa modlím. A čo sa modlím, potom sa snažím žiť. Lepším človekom, však neznamená – bezchybným človekom! Lepším človekom sa mnohokrát stávame aj tým, keď máme v sebe odhodlanie vstať, po každom svojom páde. Prijať, že som padol, zlyhal a následne vstávať, možno aj za pomoci iných. Robí ma to samozrejme citlivejším. A cit je tiež niečo, čo je spojené so srdcom. So srdcom nielen priateľa, ale každého človeka…

 

Krátke zamyslene na záver týždňa v podobe relácie Duchovná myšlienka si budete môcť vypočuť každú nedeľu pred 12:00 pred reláciou Kandráč, hraj!

 

25.09.2017 (14:44)

Comments are closed.